Prvý dôvod, prečo je Kollárov nápad s bytmi zlý

Prvý dôvod, prečo je Kollárov nápad s bytmi zlý

Nájomné bývanie je späť a je to boom. A tentokrát by sme nemali prepásť šancu, hovoriť o ňom ako o niečom krásnom.

Nádherný klenutý vchod vedie na nádvorie lemované stromami, z ktorého je výhľad na detské ihrisko pred balkónom plným rastlín. Pruhované tehlové steny rámujú kamenné schody s krémovo bielymi dlaždicami. Vedú k priestranným vchodom domov, z ktorých každý je označený očíslovanou dlaždicou.

Táto nádhera je presne to, čo by ste očakávali v štvrti Bourne Estate v mestskej časti  Holborne, ktorý sa môže pochváliť jedným z najkvalitnejších obytných nájomných domov v Londýne. Tieto bloky však nie sú súčasťou historickej zástavby z 1905, ale nedávnym architektonickým dielom. Budovy, navrhnuté architektom Matthew Lloydom, vyžarujú kvalitu, pekné proporcie a remeselné detaily odrážajúce lásku a starostlivosť, ktoré boli súčasťou historických stavieb.Bourne estate.jpg

Zdalo by sa, že je to výnimka, ale skupina 75 domov je jedným z mnohých, ktoré sa v súčasnosti objavujú v Londýne. Samospráva totiž začala opäť budovať svoje mestské bývanie. Je to po prvýkrát za štyri desaťročia, pretože Margaret Thatcherová odobrala mestám právomoci stavať. Tieto im boli vrátené až v roku 2012 a za sedem rokov od tohto okamihu bolo v Londýne postavených viac ako 2 000 domácností.

Vzhľadom na pokračujúci nedostatok finančných prostriedkov v štátnom rozpočte sa mestské rady obrátili na podnikateľský sektor, ktorý ponúka byty na predaj, s cieľom, aby prispeli na dostupné bývanie. V Hackney nedávno postavili dvojicu veží navrhnutých Davidom Chipperfieldom, ktorých predaj pomohol zaplatiť za regeneráciu panstva Colville hneď v susedstve.

„Ľudia si môžu myslieť, že je to neobvyklé, keď sa mesto správa ako developer“, hovoria poslanci. Ale pri dnešných  mnohých obmedzeniach je to jeden z mála spôsobov financovania investícií.

Zjednodušene by sme tento koncept mohli nazvať percentá z komerčných bytov pre dostupné bývanie.  Takéto riešenie ponúka v analýze aj Inštitút finančnej politiky, ku ktorému sme sa na magistráte stretli s jeho navrhovateľmi a ktorý sme mali možnosť pripomienkovať. Inštitút ako jeden z hlavných problémov na Slovensku považuje nízku regionálnu mobilitu pracovnej sily, čo vplýva aj na trh s bývaním.

Ministerstvo financií prekvapilo osvojením si návrhu, aby časť bytov v novostavbách boli nájomné byty. Uvažovalo tak, že by išlo o 5 až 10 percent bytov, pričom výšku nájomného v nich by určilo mesto.

Londýn má zriadenú Radu pre komunitný investičný program (CIP), ktorá stanovila ambiciózny 15-ročný plán investície viac ako 1 miliardy GBP do škôl, domov a komunitných zariadení naprieč celej mestskej časti, financovanej z veľkej časti predajom bytov postavených na mestských pozemkoch. Využívajú vysokú hodnotu pozemkov v centrálnom Londýne, ktoré Rada označila za svoj poklad, prirovnávajúc ho k nálezisku ropy v Severnom mori. Camden má jeden z najväčších programov na výstavbu bytov – viac ako 3 000, z ktorých bolo už 862 dokončených, z nich asi polovica je určená na sociálne a byty s dostupným nájomným.

Nemusíte byť miestnym architektom, aby ste postrehli, že mestská časť Camden sa pokúsila dať na prvé miesto dizajn, usporadúva výberové konania pre každú lokalitu a zapája obyvateľov do výberu víťazných návrhov a rozvoja ich schém.

Výsledky sú rôznorodé, počnúc Lloydovými súčasnými „edwardiánskymi“ bytmi, až po nemotorný pokus napodobniť biely modernistický jazyk Maiden Lane od architektov z PRP. Peter Barber, kráľ nepredvídateľných kriviek, zas vložil do svojich Holmes Road Studios dávku zábavy a poskytol bývanie pre bezdomovcov okolo centrálnej záhrady.

Nie všetko je samozrejme ideálne.  Zatiaľ čo mnohé nové projekty bývania boli ocenené viacerými cenami a zažívajú obdiv obyvateľov, komerčne má časť niektorých plánov ďaleko od pôvodných predstáv. V Somers Town, v oblasti prevažne sociálneho bývania, kde 50% detí žije v chudobe, Rada plánuje postaviť 25-podlažnú vežu luxusných bytov.

Existujú náznaky, že ďalšia vlna rozvoja výstavby by sa mohla zamerať skôr na poskytovanie bytov ľuďom v núdzi. Starosta Londýna Sadiq Khan reagoval na prosby miestnych samospráv minulý rok, keď rokoval s britskou vládou o vytvorení fonde vo výške 1 miliardy GBP na výstavbu 11 000 nových bytov v mestských štvrtiach počas nasledujúcich štyroch rokov, ktoré sú výslovne určené pre sociálne odkázaných. Stále to nestačí, ale ak viaceré štvrte postavia každá približne 1 000 bytov, postupne sa Londýn stane mestom, keď verejné bývanie už nie je ohrozeným druhom, ale zdrojom dobre navrhnutej vysokej kvalitné domov, na ktoré môžu byť jeho obyvatelia hrdí.

V čom je teda prvý problém návrhu Borisa Kollár? 

Skúsme trochu histórie.

Domy z panelov sa v západnej Európe a aj v USA stavali po 2. svetovej vojne, ich výstavba tam však nikdy nedosiahla masovosť. Mnohé z už postavených a zdevastovaných sídlisk sa dnes už kompletne zbúrali. Diametrálne odlišná situácia je vo východnej časti Európy.

Po zmene režimu, ktorý sľuboval raj na zemi, sa bytová situácia na Slovensku ešte ani v prvej polovici 50. rokoch výrazne nezlepšovala. Na konci tohto obdobia sa však naštartoval nebývalý boom vo výstavbe panelových sídlisk. Nasledovalo veľké množstvo ďalších sídlisk v každom meste, ba i na vidieku. To predstavovalo opačný trend aký bol na západe, kde sa výstavba domov tohto typu utlmovala. Vo východnom bloku, a teda i na Slovensku, bola postupom času prakticky jediným kritériom rýchlosť výstavby. Štátom riadení projektanti nemali veľa voľnosti v experimentovaní. Cieľom bolo vytvoriť typizovaný výrobok zapadajúci do skladačky a zjednodušujúci výstavbu.

Vďaka panelovým sídliskám počet bytov v republike rástol raketovým tempom, avšak ich občianska vybavenosť výrazne zaostávala. Bývať sa muselo, tak čo už záležalo na cestách, chodníkoch, obchodoch alebo školách… Táto vybavenosť sa budovala ešte dlho po nasťahovaní sa obyvateľov do im pridelených bytov.  Panel ovládal bytovú výstavbu necelých 40 rokov v období trvania komunizmu, čím sa stal symbolom tejto doby.

Panelové sídliská na obdobie niekoľkých generácií modulovými bytmi zmenili urbanistickú tvár prakticky všetkých miest na Slovensku. V niektorých z nich zničili historické časti a ich charakter nenávratne zmizol. Trvalo niekoľko desaťročí, kým sa pochybná estetika, ak vôbec, začlenila do tváre miest a obcí.

I keď z pohľadu kvality bývania nespĺňajú panelové domy najvyššie kritériá a moderný trend smeruje úplne iným smerom, zbaviť sa ich bude veľmi náročné. Ešte dnes žije v panelových bytoch asi 2/3 obyvateľov dvoch najväčších slovenských miest (Bratislava, Košice) a podľa celoslovenských štatistík skoro polovica obyvateľov Slovenskej republiky.

Predstava Borisa Kollára, že Slovensko zaplavíme modulovými bytmi v počte 24 000 bytov ročne, navodzuje spomienky na tempo výstavby za komunizmu. A pravdepodobne s ním pôjde ruka v ruke aj kvalita. Úroveň architektonických a urbanistických riešení radšej nechávam bokom, keďže ich necháva bokom aj Kollár. Ale nemali by sme, ak si tŕnistú históriu s rozvojom našich miest nechceme zopakovať.

Nejde totiž o to, že by nemohli vznikať modulové domy. Avšak v množstve a rýchlosti, aké navrhuje Kollár, sa dostávame 60 rokov späť. Toto tempo si nedovolí ani Londýn. Nájomné bývanie je späť a je to boom. A tentokrát by sme nemali prepásť šancu hovoriť o ňom ako o niečom krásnom.

 

Novinky

Kontakt